Ambulancia klinickej imunológie a alergológie 

MUDr. Jana Kožičková

Diagnostika imunodeficitov

Poruchy imunitného systému môžu byť:

–       Primárne, sú vrodené a majú genetický podklad.

–       Sekundárne imunodeficiencie považujeme také, ktoré sú spôsobené faktormi mimo imunitného systému.

 

Najčastejšie príčiny sekundárnej poruchy imunity:

–       infekcie spôsobené vírusmi- HIV, vrodená rubeola, herpetické vírusy – EBV, CMV,  HVS1, HVZ, chrípka, COVID19, malária, parazity, závažné bakteriálne infekcie so septickým priebehom

–       niektoré lieky ktoré potláčajú prirodzené funkcie imunitného systému tzv. imunosupresívne, cytotoxické lieky ( kortikoidy, onkologické lieky, lieky používané pri autoimunitných ochoreniach, biologická liečba)

–       malignity imunitného systému – leukémie, lymfómy, myelómy

–       poruchy výživy – protieínovo – energetická podvýživa, nedostatok vitamínov a stopových prvkov – D vit., A vit., zinok, selén

–       metabolické ochorenia – postihnutie pečene, obličiek, ale zle kompenzovaná cukrovka, obezita

–       závažné polytraumy, popáleniny, operácia, chronický stres, stav po odstránení sleziny

–       stavy spojené so stratou bielkovín – chronické ochorenia obličiek ako nefrotický syndróm, chronické ochorenia zažívacieho traktu

 

Pre detský vek je charakteristické, že sa nezrelý imunitný systém postupne stretá s rôznorodým mikróbnym prostredím, čo vedie k podstatne vyššej frekvencii infekcií ako u dospelých.

Podľa epidemiologických štúdií 1- až 3-ročné zdravé deti prekonajú ročne v priemere 5 až 6 infekcií, zatiaľ čo 10- až 12-roční len 2 – 3 infekcie. Na otázku, koľko je ešte norma, a kedy už ide o signál poruchy, neexistuje jednoznačná odpoveď. Aj dieťa, ktoré nenavštevuje pravidelne kolektívne zariadenie, môže mať dostatok nepravidelných kontaktov so svojimi rovesníkmi alebo staršími deťmi, čo postačuje na opakované získanie infekcie.

Oveľa významnejší ako počet infekcií je preto ich charakter, typ patogénov a celkový priebeh ochorení. Na primárnu imunodeficienciu by sme mali myslieť najmä v prípade závažnej rodinnej anamnézy, alebo ak ide o netypický a zdĺhavý priebeh ochorení.

Veľmi dôležité je správne vyhodnotiť laboratórny nález hlavne s ohľadom na vekovo referenčné normy.