Ambulancia klinickej imunológie a alergológie 

MUDr. Jana Kožičková

Liekové alergie predstavujú širokú skupinu reakcií s rôznymi mechanizmami vzniku a rôznymi klinickými prejavmi.

Podobne ako u potravín, tak i u reakcií na lieky nie je niekedy ľahké odlíšiť, či organizmus reaguje pravou alergickou reakciou (tvorbou špecifických „alergických“ protilátok) a kedy ide o nežiaduci účinok lieku, jeho predávkovanie, neznášanlivosť alebo pseudoalergiu.

Od predávkovania liekmi, toxických účinkov či neznášanlivosti nejakej zložky z lieku sa lieková alergia odlišuje tým, že je to imunitná reakcia.

 

Delenie: 

Liekové alergie sa rozdeľujú na 3 skupiny:

reakcie sprostredkované igE protilátkami

reakcie nesprostredkované IgE

pseudoalergické reakcie – keď imunitný systém nezaútočí na liek ako na alergén, ale liek priamo spôsobí uvoľnenie mediátorov alergie (histamínu…)  z imunitných buniek.

Z časového nástupu reakcie na liek sa rozdeľujú tieto alergie na:

okamžité – do 2  hodín po podaní lieku

oneskorené –môžu  nastať  po dlhšom  čase –  týždeň a viac, čo diagnostiku veľmi sťažuje.

Častejšie sú reakcie neimunologickej povahy. Príkladom nežiaducich účinkov sú napr. bolesti žalúdka, zvracanie, hnačky pri liečbe antibiotikami, alebo spavosť po niektorých protialergických liekoch.

 

Rizikové  faktory alergie na lieky.

Mnohé štúdie, mapujúce výskyt liekových alergií, prinášajú pozoruhodné zistenia, ktoré možno zhrnúť aj ako rizikové faktory, typické pre tieto alergie. Sú to:

mladší vek  – 20 – 50  rokov

ženské pohlavie  – hormonálny vplyv

genetika  – výskyt liekových alergií, atopického ekzému  v rodine

chemické vlastnosti lieku

opakované podanie rovnakého lieku

kombinácia s inými liekmi

spôsob  podania– rizikovejšie je podanie priamo do žily

sprievodné ochorenia  – virózy, chronické infekty…

 

Príznaky

Najčastejšie sa vyskytujú kožné prejavy: alergický exantém, žihľavka, kontaktný ekzém, angioedém. Ďalej sa môžu objavovať prejavy na dýchacích cestách – alergická nádcha, astma. Najzávažnejšou formou je anafylaktická reakcia. Anafylaktický šok je vystupňovaná celková reakcia organizmu, ktorá ohrozuje život. Môže sa dostaviť doslova v sekundách po užití určitého lieku.

 

Alergia na penicilínové antibiotiká

Zvyčajné príznaky penicilínovej alergie sú kožné vyrážky, žihľavka, opuchy. Avšak nie všetky výsevy vyrážok vzniknuté pri liečbe penicilínom nutne znamenajú alergiu. Niekedy sa antibiotiká podávajú nevhodne v priebehu vírusovej infekcie, ktorá sa môže prejaviť vyrážkou a tá sa potom nesprávne interpretuje ako penicilínová alergia. V ojedinelých prípadoch, najmä pri injekčnom podaní, môže dôjsť k prudkej celkovej reakcii (anafylaktickému šoku), ktorá vyžaduje rýchlu, urgentnú pomoc.

Alergická reakcia na alergénové vakcíny

Alergénové vakcíny pre liečbu alergických ochorení (tzv. hyposenzibilizácia) môžu tiež vyvolať alergickú reakciu, vrátane anafylaxie. Táto liečba sa ale podáva zásadne u alergológa, a tak sa nemusíte pri dodržaní „pravidiel hry“ (napr. pozorovanie 30 minút po injekcii v čakárni) ničoho obávať.

Intolerancia kyseliny acetylsalicylovej a nesteroidných antiflogistík

Kyselina acetylsalicylová je známa ako Aspirin®, Anopyrin® či Acylpyrin®, do skupiny liekov označovaných ako nesteroidné antiflogistiká patrí napr. Brufen®, Ibalgin®, Indometacin® a podobné lieky proti bolesti a teplote. Tieto lieky patria medzi najužívanejšie lieky, ale zároveň sú jednými z najčastejších príčin liekových nežiaducich reakcií. Hneď ako sa táto intolerancia raz vyvinie, zostáva po celý život.

Toto ochorenie postihuje okolo 10 % dospelých s chronickou astmou, ďalej pacientov s nosnou polypózou a chronickou rinosinusitídou. Po užití tohto typu liekov sa približne do 3 hodín rozvinie atak astmy, sprevádzaný silnou nádchou, zápalom spojiviek, opuchom očí alebo žihľavkou.

Pacienti s týmto ochorením by mali byť vybavení preukazom, v ktorom je zoznam kontraindikovaných liekov a odporúčaná bezpečná náhradná medikácia, napr. ako liek proti teplote je vhodný Paracetamol, ako silný liek proti bolesti Tramadol a z liekov protizápalových napr. Nimesulid.

Lokálne a celkové anestetiká

Najčastejšími vyvolávateľmi sú periférne myorelaxancií, latex a tiopental.

V zdravotníckej a laickej verejnosti sa lokálne anstetiká pokladajú za lieky s vysokým rizikom alergickej reakcie, skutočnosť je však taká, že práve alergické alebo imunitne podmienené reakcie sú zriedkavé. Vo väčšine prípadov ide o nežiaduce účinky na inom podklade, ide skôr o psychosomatické reakcie ( hyperventilácia, vazo-vagálna synkopa), alebo toxické reakcie, teda účinná látka sa dostane do cirkulácie a spôsobí tras, pokles tlaku, zrýchlený pulz, pocit bušenia srdca, synkopu, napr. adrenalín, lidokain, benzokain..

Fototoxická reakcia

Fototoxické reakcie sú spôsobené zvýšenou citlivosťou kože voči UV – žiareniu podmienenou zvonka či vnútorne podanými látkami. V tomto prípade dochádza k priamej vzájomnej interakcii UV – žiarenia a určitých látok, tzn. že do tohto procesu nie je zapojený imunitný systém. Na rozdiel od „slnečnej alergie“ – ktorá nie je závislá na dávke UV – žiarenia (vyrážka sa môže objaviť už pri miernom ožiarení) – pri fototoxickej reakcii veľkú úlohu zohráva intenzita UV – žiarenia a celkové množstvo fototoxickej látky.

Fototoxicky sa najčastejšie prejavujú niektoré lieky, ako napr. antibiotiká, nesteroidné antiflogistiká (ketoprofén), prírodné antidepresíva obsahujúce ľubovník, ale tiež rôzne potraviny, ako napr. citrusové plody, zeler alebo figy. Pri ich použití je preto potrebné obmedzovať expozíciu slnečnému žiareniu.

Z miestne používaných liečiv sú najčastejšími vyvolávateľmi protizápalové gély a krémy, decht, ale tiež rastlinné šťavy a parfumy. Zjednodušene možno tento jav popísať ako „ľahké spálenie“.

Skrížená reakcia  liekov s peľovými alergénmi

Takáto reakcia je pozorovaná  pri  používaní bylinných extraktov, ktoré môžu byť súčasťou klasických liekov, ale i liečiv na prírodnej báze či homoepatík. Ľudia môžu zareagovať na lieky s prídavkom harmančeku, echinacey, či medu, propolisu. Je preto  dôležité poznať zloženie lieku, ktorý  ide alergik užívať. 

Alergénom môže byť aj prídavné látky v liečivách napr. želatína, farbivá, konzervanty, sulfity, parabény, tartrazín, etyléndiamín,…  U alergikov musíme byť opatrní aj pri podávaní očkovacích látok alebo hormónov zvieracieho pôvodu, kedy  sa  alergénom môžu stať napr. kuracie zárodky, prímesi antibiotík alebo kvasiniek v týchto  liekoch – vakcínach sa môže spustiť náhle, na jej naštartovanie stačí aj malé množstvo lieku.

Diagnostika liekovej alergie je veľmi náročná, je tažké niekedy rozlíšiť, či ide o skutočnú alergiu alebo len nežiaducu reakciu, či tzv. pseudoalergiu. Veľmi dôležitá je anamnéza pacienta, klinické prejavy, časový interval vzniku reakcie.

V diagnostike liekovej alergie používame vyšetrenie špecifických IgE ak sú dostupné, tzv. BAT test, prípadne klasický kožný prick test z daným liekom.